Najstráženejšie tajomstvo Šeherezády: Despotický otec!
Hoci si Šeherezáda v okamihu získala slovenské domácnosti, o súkromnom živote jej predstaviteľky Bergüzar Korel (28) sa toho až tak veľa nevie. Nový Čas teraz prináša jej otvorenú spoveď, ktorú exkluzívne získal český denník Aha! prostredníctvom televízie Nova. Herečka prehovorila o žiarlivom otcovi, o drsných pravidlách v rodine, aj o strachu z únosu...
Otec seriálovej Šeherezády Tanju Korel Aký ste mali vzťah s rodičmi? Onur a Šeherezáda momentálne dobývajú slovenský trh Ako sa to prejavovalo? Bergüzar Korel alias Šeherezáda bola neustále pod kontrolou despotického otca Neznámi tureckí herci u nás valcujú sledovanosť Čo chcel váš otec?
- Moji rodičia boli veľmi autoritatívni, najmä zosnulý otec. Mali sme v rodine špecifické pravidlá. Napríklad sme museli po každej sprche rodičom pobozkať ruky. Každá nedeľa bola spojená s výletom do lesa a piknikom. Keďže som bola v celom dome najmladšia, každý ma chcel chrániť. To mi po nejakom čase začalo prekážať.
Čo ste robili?
- Ešte ako stredoškoláčku ma každý deň vodi la do školy moja matka, pritom všetci kamaráti jazdili sami autobusom. Bolo pre mňa dôležité, aby som konečne mohla niečo robiť sama. Nakoniec som otcovi bojazlivo oznámila svoje prianie. Nič nenamietal, dal mi povolenie a nejaké peniaze. Vyrazila som do školy, došla na zastávku, ale tam som nakoniec nevedela, čo mám robiť. Netušila som, do akého autobusu mám nastúpiť a na akej zastávke vystúpiť. Taxík som si nemohla zobrať zo strachu, že by ma uniesli. Nakoniec som išla pešo.
Je pravda, že ste sa veľa venovali športom?
- Áno. Do svojich štyroch rokov som stále mala nadváhu. Hmotnosť som začala strácať až na základnej škole. Nakoniec som schudla toľko, až mi spolužiaci začali hovoriť, že som príliš chudá. Stalo sa zo mňa dievča s obrovskými rukami a nohami. Telo sa mi začalo formovať až na strednej škole.
A, samozrejme, začalo sa okolo vás točiť množstvo chlapcov...
- Snažila som sa pochopiť, prečo za mnou chodia, a utekala som im.
Mohol byť dôvodom aj tlak zo strany vášho otca, ktorému ste boli vystavená?
- Môj otec bol žiarlivý človek. Keď nás v reštaurácii obsluhoval čašník a náhodou by sa nás dotkol, mohol z toho byť naozaj veľký problém. Môj otec sa správal skvele k svojim priateľom. Celý jeho problém bol vzťah k nám. Mal nás tak veľmi rád, že s tým nevedel zaobchádzať.
- Keď som mala priateľa, zrazu sa začal správať detinsky. Tak napríklad môj priateľ chodieval k nám domov, aby ma zobral niekam von. Môj otec ho zámerne zdržiaval spoločenskými hrami až do ranných hodín, aby nám zabránil niekam ísť. Neustále ma chcel mať pod svojím dohľadom, bál sa, že by sa mohlo niečo stať. Často sme sa preto dostávali do sporov.
Ako vás tento tlak ovplyvnil zo psychickej stránky?
- Vzbúrila som sa a povedala otcovi, nech ma neochraňuje. Potom som si vytvorila svoj vlastný vnútorný svet. Po piatej hodine večer som nemohla chodiť von, a tak som neopúšťala ani svoju izbu. Napriek všetkým problémom na mne otec nezanechal jedinú zlú stopu. Od matky som odišla v 24 rokoch a začala žiť svoj život.
Čo sa na vašom živote zmenilo po absolvovaní konzervatória?
- Vzťah s otcom sa výrazne zlepšil. Videl moje úspechy a so záujmom navštevoval naše školské predstavenia. Keď som vstúpila do posledného ročníka, začal si robiť starosti o moju kariéru. Mal strach, čo budem robiť po škole a na koho narazím v tomto priemysle.
Nenašli ste podporu u rodičov? Nepredstavili vás nejakým producentom?
- Nie, to nie. Môj otec neznášal protekciu. Neznášal ju tak veľmi, že mi dokonca zakázal používať vlastné priezvisko pri niektorých projektoch, aby to niekto nepochopil zle. V niektorých produkciách som preto uvedená pod iným priezviskom, ktoré používam ako svoje druhé meno.
Obdobie dospievania ste prežili pod tlakom autoritatívneho otca. Vaším najdôležitejším obdobím života sú teda roky strávené na konzervatóriu?
- Áno. Vždy som chcela ísť na konzervatórium, ale bála som sa to povedať rodičom. Myslela som, že by s tým nesúhlasili a navyše som sa za to trochu aj hanbila.
- Aby som pracovala v cestovnom ruchu. Skúšky na vysokú školu som urobila na také známky, že som mohla ísť do škôl zameraných na turizmus a obchod. Keďže mi otec nedovolil ísť do školy, ktorá bola mimo Istanbulu, tak som mu povedala, že pokiaľ ma nepustí, nebudem študovať obchod, ale pôjdem na konzervatórium. Bola som pevne rozhodnutá stať sa herečkou.